FIGOVNÍK NA DOVOLENKE

            S manželom sme sa veľmi tešili na vysnívanú dovolenku. Bol už koniec septembra a v Grécku, ktoré sme si zvolili za miesto oddychu, bolo stále veľmi príjemne a slnečno. Boli sme radi, že už bude po sezóne a rekreačné strediská nebudú tak preplnené. A v ten rok som akosi zvlášť potrebovala, aby sme dni voľna strávili ďalej od ľudí.
            Predstava krásnej a pokojnej dovolenky vo dvojici sa začala rozplývať už v prvý deň. Jedna rekreantka sa akosi prirýchlo poponáhľala zoznámiť sa s nami. Bola to rozvedená pani stredného veku. Hneď sme spoznali, ako trpí osamelosťou a ako ju bolia zranenia zo strany bývalého manžela. Na dovolenku sa vybrala úplne sama v nádeji, že snáď tu niekoho stretne, s kým bude tráviť spoločné chvíle. Hneď na začiatku sa upla na nás, a keďže nikoho iného, kto by prejavil záujem s ňou sa aspoň rozprávať, nestretla, jej citové pútanie sa silnelo. Mne však vôbec nebolo jedno, že keď sme sa šli s manželom prejsť sami popri mori, ona sa pridala k nám. Zrýchlili sme krok, a ona stále kráčala za nami. A keď predostrela svoju predstavu, že by sa rada k nám pripojila v rámci nejakého výletu, celé moje vnútro sa vzbúrilo a pýtala som sa: „Pane, prečo takto? Vedel si, ako veľmi si potrebujeme oddýchnuť! Tak prečo si nám ju poslal do cesty?“
            (Ďalej budem písať v jednotnom čísle, lebo môj manžel si zo vzniknutej situácie až taký problém nerobil.) Premkol ma vnútorný nepokoj. Na jednej strane som si bola vedomá toho, že na oddych máme právo. Aj Ježiš, keď bol unavený a vyčerpaný z námahy celého dňa, odišiel do samoty, aby v nej v spojení s Otcom načerpal silu. Potreboval to. To už bola dokonalosť Ježiša, že keď ho našli zástupy, „zľutoval sa nad nimi...“, a prijal ich. Ja však nie som dokonalá, prišla som si oddýchnuť a sama cítim, ako veľmi to potrebujem.
            Zhodou okolností som na dovolenke čítala knihu Alessandra Pronzata „Nepohodlné evanjeliá“. „Natrafila som“ na jeho vysvetlenie podobenstva o figovníku, ktorý Pán, keď na ňom nenašiel plody, nechal vyschnúť, i keď nebol práve čas fíg. Zvláštne - figovník „rešpektoval“ ročné obdobia, a predsa Pán chcel od neho viac. „Náš Pán“, hovorí Pronzato, „je náročný. On chce, aby sme prinášali ovocie, aj keď sme na dovolenke“.
            Tie slová mi nedali pokoj. V podstate som vedela od začiatku, že Boh nám nikdy nikoho neposiela do cesty zbytočne. Stále znechutená z predstavy, čo to pre nás bude znamenať, som však nakoniec povedala: „Dobre, Pane, ty ale vieš, že na trávenie dovolenky s cudzím človekom nemám chuť. Nakoľko však viem a môžem, otváram sa pre tvoju milosť a prosím, to ostatné urob ty sám!“
            V ten deň sme si k našej pani prisadli k stolu a spoločne sme povečerali. Vypočuli sme si, aké je to tu všetko hrozné - služby nedokonalé, počasie nevyhovujúce, ale najhoršia zo všetkého samota. Veľmi trpela i tým, že musela sama raňajkovať i večerať, mala pocit, že na ňu všetci pozerajú. Od toho dňa sme trávili čas stolovania spoločne. A zrazu pre ňu i čašníci začínali byť ochotnejší, strava chutnejšia, more i krajina úžasné. Vzali sme ju i na jeden spoločný výlet do malebného mestečka, a ona bola šťastná. Strávili sme s ňou aj večer v deň odchodu - spoločne sme sa ešte raz prešli po tých pekných miestach, po ktorých ona sa dovtedy prechádzala iba sama. Teraz nám píše i telefonuje a spomína na všetky pekné chvíle strávené v Grécku.
            O pár mesiacov neskôr, keď riešila náročnú rodinnú situáciu, obrátila sa opäť na nás, ktorých na dovolenke spoznala ako veriacich ľudí. Mala potrebu zodpovedať si otázky týkajúce sa Boha, viery, utrpenia. Získali sme si jej dôveru, preto nás poprosila, aby sme jej v tom pomohli.
            Stále ma prekvapuje, aký je Boh dobrý. Sama si najlepšie uvedomujem, že moje „dovolenkové áno“ vôbec nepochádzalo z kresťanskej lásky voči osamelej žene, ba dokonca ani zo súcitu s ňou. Naopak, bolo nie príliš ochotným sebazaprením, spojeným s netrpezlivým reptaním. Ako aj opatrnosťou, aby som nestrávila zvyšný čas oddychu výčitkami svedomia. Preto ma tak povzbudzuje, keď vidím, že Boh aj to málo, čo my mu váhavo ponúkneme, dokáže premeniť na osoh núdznemu.
Aj takéto poznanie môže priniesť letná dovolenka.